Vedeli ste, že prvými tanečníkmi tanga boli muži, ktorí tancovali v páre spolu? A že tento tanec bol kedysi zakázaný?
V tomto článku sa ešte dozviete čo je to milonga, aký je rozdiel medzi tango milonguero a tango nuevo – a prečo je dnes tancovanie žien spolu v páre prirodzeným dôsledkom doby, a zároveň návratom k tomu, ako tango kedysi začalo. Poďme na to!
Existuje tanec, ktorý bol zakázaný, považovaný za nemorálny, tancovaný v prístavných krčmách aj v parížskych salónoch, zavrhnutý vojenskými diktátormi a znovu objavený celým svetom. Tanec, ktorý nikdy nečakal na povolenie. Volá sa argentínske tango – a jeho príbeh je rovnako vášnivý ako pohyby samotné.
Keď sa povie Argentína, medzi prvými vecami väčšine ľudí napadne práve tango. Nie je to náhoda. Tento výnimočný tanec je súčasťou argentínskej kultúry už viac než sto päťdesiat rokov. Počas tohto obdobia sa neustále vyvíjal, menil a prispôsoboval novým časom, no nikdy nestratil svoje korene.
Zrod tanga v prístavných štvrtiach
Tango sa zrodilo v chudobných štvrtiach prístavného Buenos Aires. Podobne ako jazz, aj ono vyrástlo z prostredia pracujúcej a sociálne znevýhodnenej vrstvy. Jeho začiatky siahajú do polovice 19. storočia na juh mesta, kde sa stretávali africkí a európski prisťahovalci, miestni obyvatelia aj kultúrne vplyvy vidieka.
Tango je splynutím európskej hudby, juhoamerickej milongy a afrických rytmov. Prisťahovalci z Talianska, Španielska, Poľska, Ruska priniesli so sebou melódie, nostalgiu za domovom a smútok z neistoty. Gaučovská tradícia z argentínskeho vidieka pridala svoju drsnosť. A z tohto zmätku kultúr, jazykov a emócií vznikol nový výrazový jazyk – tanec, ktorý v sebe od začiatku niesol silné emócie, nostalgiu, túžbu aj príbehy ľudí na okraji spoločnosti.
Aj samotné slovo tango v sebe nesie stopu kultúrneho miešania. Jeho pôvod sa často spája s afro-argentínskymi a afro-uruguajskými komunitami regiónu Río de la Plata. Už v názve sa teda odráža pestrá a mnohovrstevná história tanca, ktorý vyrástol zo stretu rôznych kultúr, skúseností a hudobných tradícií.
Keď tango tancovali len muži
Tu prichádza prvá zaujímavosť, ktorú málokto pozná.
Prvými tanečníkmi tanga, tangueros, boli muži, ktorí tancovali spolu v pároch. Aj pre tento fakt bolo tango spočiatku zakázané a nesmelo sa tancovať na verejnosti.
Nebol za tým žiadny svetonázor. Bol za tým jednoduchý fakt: žien bolo málo. Do Buenos Aires prichádzali najmä muži za prácou, s nádejou, že zarobia peniaze pre svoje rodiny. Výrazný nepomer medzi mužmi a ženami ovplyvnil celú spoločenskú dynamiku mesta. Tango sa tak stalo jedným zo spôsobov, ako zaujať, priblížiť sa, nadviazať kontakt. Možno aj preto v sebe od začiatku nieslo toľko napätia, túžby a nevypovedaných emócií.
A medzi sebou sa muži učili kroky navzájom – jeden viedol, druhý nasledoval. Obaja tým získali lepšie pochopenie tanca. Keď sa potom konečne dostali k tancu so ženou, vedeli viesť aj nasledovať. Vedeli cítiť oba pohľady.
Tango teda od samého začiatku prekvapovalo. A robí to dodnes.
Tanec, ktorý spoločnosť najprv odmietala
Vyššie spoločenské vrstvy v Buenos Aires sa na tango spočiatku pozerali s pohŕdaním. Vnímali ho ako niečo príliš zmyselné, nízke a škandalózne. Jeho blízkosť, telesnosť a prostredie, v ktorom sa často tancovalo, vyvolávali rozpaky aj odmietanie.
Práve táto povesť však tangu zároveň dodávala silu. Nebol to uhladený salónny tanec. Bol to tanec skutočného života, ľudskej blízkosti a emócií, ktoré sa nedali úplne kontrolovať ani skrotiť.
Ako si tango získalo svet
Zaujímavé je, že tango si najprv získalo uznanie v zahraničí a až potom naplno doma. Začiatkom 20. storočia sa dostalo do Paríža, kde spôsobilo senzáciu. Do mesta nad Seinou dorazilo okolo roku 1912 a odtiaľ sa rýchlo rozšírilo ďalej.
Na rozdiel od mnohých európskych párových tancov, ktoré boli založené na pevných sekvenciách a jednotnom pohybe, tango prinieslo improvizáciu, osobný dialóg a väčšiu slobodu. Európu očarilo práve tým, že nebolo len tancom krokov, ale tancom vzťahu.
Tanec si získal všeobecný rešpekt a obľubu, a takto sa vlastne oblúkom z Európy cez USA vrátil späť do Buenos Aires – tentokrát už bez pečiatky tanca nižších vrstiev. Bohatí obyvatelia Buenos Aires ho začali vnímať ako dôvod na hrdosť.
Zlatý vek a pád do zabudnutia
Nastalo zlaté obdobie tanga – 30. a 40. roky 20. storočia. Veľké orchestre, elegantné sály, Carlos Gardel a orchestre „veľkej štvorky“ Juan D’Arienzo, Carlos Di Sarli, Aníbal Troilo a Osvaldo Pugliese ako legendy. Tango patrilo každému.
Vďaka spevu, nahrávkam, rádiu aj filmu sa tango dostalo k oveľa širšiemu publiku a začalo sa pevne spájať s argentínskou identitou. Gardel pomohol vytvoriť predstavu tanga ako umenia, ktoré nie je len spoločenským tancom, ale aj hudobným a kultúrnym fenoménom.
Potom ale prišiel zlom. Tango ustúpilo do úzadia, keď v polovici 50. rokov vojenská vláda zvrhla Juana Peróna. Armáda síce tango priamo nezakázala, ale zlikvidovala nočný život prostredníctvom zákazov vychádzania a obťažovania. Pôsobil tu aj moralistický prvok – slušná spoločnosť stále považovala tango za životný štýl záletníkov.
Spoločnosť sa menila, prichádzali nové hudobné štýly a mladšia generácia začala objavovať rock’n’roll. Tango síce nezmizlo, no postupne sa presúvalo z centra pozornosti do komornejších priestorov a užších komunít. Prežilo. Zostalo prítomné v hudbe, v pamäti miest, v tanečných sálach aj v ľuďoch, ktorí ho odmietli nechať zmiznúť.
A vďaka tomu mohlo neskôr znovu ožiť. Po páde militantnej vlády v Argentíne po roku 1983 sa v Buenos Aires začalo obdobie pôsobivej tango renesancie. Krátko na to sa milongy vrátili aj do Európy a stali sa opäť populárnymi.
Čo je milonga
Milonga je vlastne niekoľko vecí naraz.
Po prvé, je to hudobný žáner – živá, temperamentná hudba, ktorá je akoby staršou sestrou tanga. Po druhé, a to je pre nás podstatné – milonga je udalosť, kam sa chodí tango tancovať. V neformálnej atmosfére sa tancuje tango celý večer. Páry sa striedajú a tancuje sa na tandy – kolá.
Každá milonga má svoju vlastnú atmosféru, svojich pravidelných návštevníkov aj svoj jedinečný rytmus večera. Milonga však neznamená len miesto. Označuje aj celý spoločenský svet, ktorý sa okolo tohto tanca vytvoril. Práve tam sa tango nestáva predstavením, ale skutočným stretnutím. Nie je to o predvádzaní sa, ale o zdieľaní hudby, objatia a prítomného okamihu.
Na milongu sa nechodí blýsknuť. Chodí sa tam tancovať. Cítiť. A práve preto je milonga pre tangueros niečo ako domov.
Tango milonguero a tango nuevo – aký je rozdiel?
Jednou z najzaujímavejších vlastností tanga je to, že sa neustále mení. Hoci má hlboké korene v argentínskej tradícii, nikdy nebolo úplne uzavreté ani strnulé. Vyvíjalo sa spolu so spoločnosťou a reagovalo na zmeny v hudbe, kultúre aj medziľudských vzťahoch.
V NEXUMe tancujeme dva štýly – milonguero a nuevo. Keď sa ich snažíme vysvetliť novým tanečníkom, najlepšie to ide cez pocit.
Tango milonguero je štýl zlatého veku. Milongueros sú tanečníci, ktorí tancujú hruď k hrudi v tesnom, intímnom objatí. Keďže tanec vyvinuli bežní ľudia, nie profesionálni tanečníci, jeho základom je chôdza – a preto je prístupný naozaj každému. Tancujú pre partnera, nie pre publikum. Hrejivo, vášnivo, improvizovane.
Tango milonguero je tanec dôvery. Zatvorené oči, spoločné dýchanie, pohyb, ktorý vzniká medzi dvoma ľuďmi.
Tango nuevo je iný svet. Pod tento pojem spadá väčšina štýlov, ktoré sa objavili od začiatku 90. rokov. Je otvorenejšie, priestrannejšie. Objavujú sa nové figúry – colgadas, volcadas, zdvíhačky – a objatie sa dynamicky mení medzi otvoreným a uzavretým. Tango nuevo je experimentálne a vizuálne fascinujúce. Hudba môže byť klasická, ale aj elektronická.
Ak by sme to zjednodušili: milonguero je rozhovor šeptom, nuevo je hlasná diskusia plná nápadov. Oboje je krásne. Oboje je tango.
Tango nikdy nebolo len pohybom. Od svojich počiatkov bolo zároveň hudbou, rytmom, náladou aj spôsobom, ako vyjadriť to, čo sa ťažko vyslovuje slovami. Prvé podoby tanga boli do veľkej miery improvizované – v hudbe aj v tanci. A práve v tejto improvizácii bola jeho sila. Aj keď sa jeho forma neskôr vyvíjala, zostalo živým jazykom emócií, v ktorom má význam nielen krok, ale aj pauza, dych a ticho medzi pohybmi.
Dve ženy na parkete? Tango to poznalo dávno pred nami
Vráťme sa na chvíľu k tomu, čo sme spomínali na začiatku.
Tango začali tancovať muži spolu z praktickej potreby. A podobná praktická potreba existuje aj dnes – na mnohých kurzoch po celom svete, vrátane nás v NEXUMe, je jednoducho menej mužov ako žien. Čo s tým?
Odpoveď je rovnaká ako pred 130 rokmi: tancovať spolu.
V raných rokoch 20. storočia bývalo na milongách viac mužských tanečníkov ako ženských, a tanec sa preto odohrával medzi dvoma mužmi. To umožnilo obom naučiť sa viesť aj nasledovať a adaptovať sa na obe roly. Výsledok? Lepší tanečníci. Viac slobody. Hlbšie pochopenie pohybu.
U nás v NEXUMe sa to deje prirodzene. Žena, ktorá sa cíti dobre v roli lídra, vedie. Druhá nasleduje. Nie je to o ničom inom ako o tanci – o hudobnosti, o kontakte, o radosti z pohybu. Žena, ktorá vedie, nepreberá mužskú rolu. Zostáva plne sama sebou. Len sa rozhodla ísť napred.
A to je niečo, čo tango vždy oceňovalo. Roly lídera a followera sa čoraz menej vnímajú cez rod a čoraz viac cez schopnosť viesť, načúvať a spolupracovať. Tango tak zostáva verné svojej podstate: je to tanec kontaktu, nie schém.
Prečo je tancovanie žien spolu skvelé
Povedali nám to naši lektori, potvrdzuje to prax a hovorí to aj história tanga: tancovanie v roli lídra ťa zmení ako tanečníčku.
Keď vedieš, začneš počúvať hudbu inak. Rozmýšľaš o priestore, o načasovaní, o druhom človeku. Keď sa potom vrátiš do roly nasledovateľky, si citlivejšia, pozornejšia, slobodnejšia.
A navyše – na hodine nemusíš čakať na partnera. Tancuješ. Celý čas.
Tango je pre každého
Možno práve preto tango dodnes oslovuje ľudí po celom svete. Jeho základom nie sú efektné figúry, ale obyčajná chôdza, rytmus, objatie a prítomnosť.
A v tom je jeho výnimočnosť. Dvaja ľudia sa môžu stretnúť po prvý raz, nehovoriť rovnakým jazykom, a predsa si v tanci porozumieť. Tango nie je len estetický zážitok. Je to živé stretnutie dvoch ľudí v hudbe, priestore a čase. A práve preto zostáva dodnes jedným z najkrajších a najpôsobivejších symbolov Argentíny.
Argentínske tango v Nitre – kurzy NEXUM
V Tanečnej škole NEXUM tancujeme tango argentino v oboch podobách – milonguero aj nuevo. Náš aktuálny kurz Tango Nuevo Laboratory je priestorom na objavovanie, experimentovanie a rast. Traja lektori, komunitná atmosféra, prístup pre každého – vrátane tých, ktorí prišli prvýkrát alebo vynechali minulú lekciu. To sú naše pondelky na pobočke Fatranská – v Nitre na Chrenovej
Nedele patria klasickému tangu milonguero. Tancujeme v OC Promenada, na prvom poschodí a kurzy sú otvorené pre pokročilých aj úplných začiatočníkov. Príďte sa pozrieť, skúsiť.
Tango nečaká na ideálne podmienky. Tango sa tancuje teraz, s tým, čo máme. Presne tak, ako to bolo vždy.
Viac informácii a prihlasovanie ⏩ TANGO V NEXUME
Autorka: Magdaléna Záňová. Odborná spolupráca: Luciana Szitová
Ďakujeme Luciane Szitovej za odbornú konzultáciu a za krásny pôvodný text, z ktorého tento článok čerpá. Anne Kern vďaka za doplnenia a spresnenia . Bez vás by tento článok nemal takú váhu.
